KangaR(oo)ado vol.2

Ahojte,

na začiatok by som chcel pozdraviť čitateľov slobodného slova, Vás priatelia a kamaráti, rodinný známy a všetkých tých ktorých napadlo otvoriť tento článok aby si sa dozvedel ako sa žije u opozitných ľudí (pozn.autora: portinožcov).

Rád by som začal mojím životom kde prebývam a spím. Presťahoval som sa do nového bytu. Bývame tu približne 8. Dosť často sa to mení, ale 8 je také stabilné číslo. Býva tu 6 Brazílčanov, 1 Ekvádorčan a 1 Slovák (pozn.autora: autor). Môj spolubývajúci je Brazílčan, keď sa rozprávame je s ním sranda, ale on väčšinu času nič nepovie lebo pozerá filmy. Tak ale vráťme sa k ostatným. Sú tu 3 Brazílčania, s ktorými sa neporozprávam. Nie kvôli tomu, že nechcem, ale oni veľmi nevedia angličtinu. A tým “veľmi“ myslím vôbec. Pridávam príbeh o tom aký veľký je rozdiel medzi i a ea. V jednu krásnu sobotu som si povedal, že pôjdem mamke kúpiť obrázky(také maľované, kde je zobrazené srdce daného mesta. Tak ak chceš potešiť moju mamku prines jej obrázok z mesta kde si. Dostaneš za to jedlo a veľa lásky). Tak a ja som chcel jedlo a veľa lásky tak som šiel. Slnko je tu trošku iné ako u nás. Tu sa slniečko na teba nesmeje, tu ťa spaľuje ako oko Mordoru (pozn.autora: veľmi silno). Tak sa prechádzam a hľadám najkrajšie obrázky. Po 2 hodinách nájdem čo chcem, vrátim sa domov aj s kamarátkou Slovenkou sedíme a jeme hranolky keďže všetci vieme, že som majster hranolkár. No a príde brazílec. Milý týpek len nevie po anglicky, vidí, že som červený ako rak riečny pozrie na mňa (s Miškou (Slovenka) sedíme pri sebe a jeme) a hovorí aspoň čo som počul: ‘Bitch, bitch?’ (pozn.autora: bitch z anj. prostitútka) a smeje sa pri tom. A ja len tak vieš ešte viac červený, že prečo na ňu hovorí bitch. Potom zopakuje to isté len z rozdielom, že ukáže na tvár a vtedy si uvedomím, že on hovorí beach(pozn. autora: z anj. pláž) a nie bitch. Že čomu som červený, či som bol na pláži, sa pýtal a nenadával na nikoho. Hovorím, že milý týpek.

Ďalším míľnikom v mojom živote je škola. Od posledného listu sa toho veľa nezmenilo. Neviem ako sa tancuje samba neviem ako sa vyrába švajčiarsky nožík, nič takí sú to kamaráti. Ale nie, sú to veľmi dobrí kamaráti. Veľa sa nasmejeme každý deň, ale aj tam Vám poviem príhodu teraz o tom ako si myslí jedna dievčina, že som Brazílčan. Sedíme pri obede ja polo Brazílčan a 3ja Brazílčania. Príde tá dievčina a začne po portugalsky niečo hovoriť. (pozn.autora: ja Vám dopredu poviem čo aby som sa k tomu nemusel stále vracať). Začala hovoriť všetci sú tu len Brazílčania pozrie na mňa spýta sa ma: “Aj ty si brazílčan?“ A ja že Si.(pozn.autora: preložené z portugalčiny Áno) Spýtala sa ma na meno, to viem ako sa povie je to podobné taliančine a ja som talian jak morský rak. Tak jej hovorím, že Pedro. A v tom začala hovoriť a ja jej len odpovedám si, si, si. Potom skončila vetu tak hovorím No .(pozn.autora: preložené z portugalčiny Nie) a potom odišla. Kamaráti na mňa pozerali a potom vravia, že som odpovedal presne tak ako som mal. Proste viem ako sa hovorí so ženami. Aj keby hovorila jazykom, ktorým poznám buďme k sebe úprimní nikto nevie čo ženy v skutočnosti hovoria. No a tak stále teraz keď ideme spolu vo výťahu sa pozdravíme, spýtam sa jej ako sa má (pozn.autora: už v portugalčine, keďže neviem sambu viem aspoň základné vety) a potom už len podľa toho ako vyzerá hovorím Si, No alebo Ehm. Výťah ide krátko čiže to je naša celá konverzácia.

23721883_10209885493003859_2012345259_n

Obr.1 Carlos, Ja, Diego

Mám veľa príbehov, ale poviem Vám už len jeden aby sme sa mali o čom rozprávať keď prídem a budete ma pozývať na pivo(pozn.autora: vopred vďaka). Rozpoviem Vám ako môj šarm prechádza cez oceán. Mám jednu spolužiačku. Tá je z Brazílie, aké neočakávané. Ona je stále na telefóne tak sa jej pýtam, že s kým sa rozpráva. Tak že s mamkou. Mal som na sebe motýlika (pozn.autora: no nie veď treba prezentovať značku?) a jej hovorím, že nech ju pozdraví a ona, že nie. Ale, že jej pošle fotku motýlika aby videli aj za hranicami oceána, že aký je motýlik moderný. Tak odfotila len motýlika a ja jej stále vravím ale no táaaak pozdrav ju. No a v tom začal účinkovať môj povestný šarm. Ona, že dobre, že ju pozdraví tak ma odfotila celého (aby jej mamka vedela s čím sa jej dcéra stretáva každý deň v škole a aby vedela, že je v bezpečí keďže ja Slovanský junák to mám pod kontrolou) a aj odfotila. Jej mamka hovorí, že aký zlatý chlapec (fakt to povedala, nevymýšľam. Tento príbeh je založený na základe skutočných udalostí). Tak som ju pozdravil v portugalčine keďže ako som spomínal viem základné vety. A teraz (prešli 2 týždne) jej mamka ma stále pozdravuje, pýta sa ako sa mám. Takže sa učím portugalčinu aby som jej vedel odpovedať a aby sme vedeli pokecať. A tu môžete vidieť ako môj šarm prešiel cez oceán. Len jedna fotka mňa stačila a pozrite ako to dopadlo. Musíte ale uznať, že je to reálne. Môžete sa spýtať Vašich rodičov či som ich nejako ohúril alebo spravil nejaký ten kráter do ich sŕdc. Určite odpovedia, že ste spravili dobre, že ste sa stali mojimi kamarátmi.

23768492_10209885493523872_372913477_o

Obr.2 Paulo, Ja, Stefana

23757796_10209885493723877_838011205_o

Obr.3 Selina, Ja, Stefana, Beatriz

No a do tretice tu máme ešte pracovný život. Exituje tu (pozn.autora: v Austrálii) legenda, v ktorej sa hovorí, že keď pošlete životopis do firmy tak Vás aj zoberú. Hovorím si, prečo nie. Keď Frodo skúsil odniesť prsteň do Mordoru a vyšlo mu to tak prečo ja nemôžem poslať životopis a nezoberú ma. Tak som posielal a posielal. Prešli dni, mesiace, roky. Nič. Sem tam sa mi ozvali, ale to bola len sila prsteňa aby som neprestal posielať. Skúsil som inú cestu, ako Denzel Washington v každom jeho filme, som zobral spravodlivosť do svojich rúk. (pozn.autora: spravodlivosť sa myslí životopis). Tak som chodil, od dverí k dverám ako nevydarený vtip o jehovistoch, kde všade otvárajú dvere, ale nikto Vás neprijme. Všade len povedia, do konca týždňa sa ozveme. Hovorím si dobre bude, keď Smotánka má stále sledovanosť tak mám aj ja šancu, že ma príjmu. Ale opäť prešli týždne a nič. V tom zrazu ako Thor (pozn.autora: blesk z jasného neba) sa ma pýta kamarát či mám prácu. So smútkom v očiach odpovedám, že nie. Tak mi rozpovedal príbeh kde v jeho reštaurácií hľadajú statočných junákov na umývanie riadu. Tak tam prídem ako hviezda a umývam riad. Neplatili dobre, ale mal som akurát na všetky výdavky, ktoré som tu spravil za týždeň. Jedla som si mohol brať koľko som chcel, takže som mal 2x za 6 hodín well done steak a nejaký ten chlebíček. V tom ale prídem jednu sobotu do práce, že si idem poumývať trošku riadu a stojí tam nejaký týpek, ktorý tu žije len 5 rokov, takže nevie rozprávať po anglicky a neviem sa ho spýtať čo robí tam, kde som mal pracovať ja. Potom, ale príde jedna z managerov a povie mi, že nevedela, že či prídem do práce tak zamestnala niekoho iného. Áno bol som tam len 3 týždne nemeškal som ani raz, stále som tam bol, ale zrazu sa zľakla, lebo nevedela či ešte prídem. A tak ma nejaký Thajčan zosadil z trónu umývača riadu a ja som musel pokorne odísť. Tak sa skončila práca číslo 1.

Práca číslo 2 bola o niečo lepšia. Stal som sa novým kráľom umývania riadu v inej reštaurácií. Síce som mohol jesť len jedenkrát za 8 hodín, ale plat bol takmer 2x vyšší. Tam som ale bol len 2 týždne a viac ma tam nechceli, lebo z 8 hodín som pracoval približne 3. Nie preto, lebo som bol lenivý ale preto, že nikto do tej reštaurácie nechodí. A tak sa skončila práca číslo 2.

No ale v tom to prišlo práca číslo 3. Úplne pecka: čašník, dobrý plat, veľa hodín, jedlo a teraz to najlepšie je to 5 minút od môjho domu. Tak som začal pracovať ako čašník v jednom múzeu. To nie je také múzeum ako u nás. Tu sa robia spoločenské udalosti a konferencie a tam pracujem ako čašník. Je to super práca, nenapracujem sa veľa, rozprávam sa s ľuďmi a je to proste pohodička. Najťažšie je len, že máš vyzerať busy(pozn.autora: preložené z anj. zaneprázdnene). No ale to je problém keď je “koktejl párty”(pozn.autora: žiadne koktejle tam nie sú). A nalievaš len biele, červené alebo šumivé víno a sem tam pivo. Nie ako u nás, lakocinky, ako je borovička, pálenô alebo taký ozajstný koktejl rum s colou nieee. Tak a je Vás tam 5 všetci robíte to isté snažíte sa opiť 100 ľudí tak za 2 minúty nemáš čo robiť, ale nieee stay busy (pozn.autora: preložené z anj. zostaň zaneprázdnený). Tak tam len chodíš 3 hodiny, ruka ti mrzne lebo si zobral biele víno, ktoré bolo v lade. Ale som spokojný, najlepšia práca akú som tu mohol zohnať a ešte som sa spýtal či sa môžem u nich naučiť ako sa robí káva a povedali, že ma to naučia čiže ďalšia pecka.

23782119_10209885495243915_90664705_n

Obr. 4 Adam, Ja, Diego

No takže takto sa tu mám. Je tu kopec srandy, každý deň sa stále naučím niečo nové a to je super. Tak užívajte si života a buďte dobrí :*

PS1: Ďakujem za čokolády, ktoré mi poslali menovite: mamka, ocko, sestrmm + Ľubko.

PS2: Feel free a pošli aj ty niečo ak nechceš aby som tu na teba zabudol: 460 Jones street, Voyer 2, apartman 61, Ultimo 2007, Sydney, NSW, Austrália. A meno poznáš. Cmuky cmuk a doskakavenia.

23768660_10209885474083386_309864578_o

Obr.5 Výhľad z môjho balkónu na mesto

 

 

 

 

 

 

 

Advertisements

Prvý týždeň

Ahojte,

Tak po týždni na opačnej strane sveta ako ste vy Vám napíšem par teplých slov (keďže som počul, že sa Vám ochladnieva). Cesta bola síce nekonečna ba priam až 25 hodinová, ale do pohody. Zobrazenie scény, utorok ráno, letisko. Všetko super bolo. Jak som sa jemne bál, že bude aj prehliadka dutín ako to býva v amerických filmoch, ale žiaľ nič také nebolo L Pohodička, ľudia milí boli asi im končila zmena šak pohode aj ja by som bol milý. Autobusik, ktorý ma mal zobrať bola nakoniec luxusná limuzína so šoférom. Mal som tam vodu a cukríky. Cestou sme stretli dve bently (značka aut), vodič hovorí, že obe sú jeho, ale že v nich nosí len VIP. Som sa zamyslel, že keby vedel koho ma v aute tak sedím tam aj ja. Ale šak pohoda nech si nemysli, že som na veľa. Trošku sme sa porozprávali so šoférom a sľúbil mi, že bude už len teplo tak klamal, ale o tom neskôr.

Došiel som na ubytovanie, nič moc, ale bola tam posteľ a čo ti treba viac? Mame byt dvaja na izbe no chalan, ktorý tu bol to hneď po prvej noci vzdal. Nemal na to bývať s takou kapacitou tak odišiel. Od vtedy som sám na izbe, aj keď tu máme byť dvaja. Asi budím strašný rešpekt a ľudia sa ma boja alebo šak dačo iné no.

Kto by nevedel, došli sme tu dvaja, takže mam tu kamku. Dvoch tak ľahko neukradnú a to je fajn. Tak sme šli k opere urobiť nove fotečky na fejsbucik- tu by som sa zastavil a poďakoval Vám za lajčíky J Tak sme videli taký ten základ zo Sydney, operu takuuu veľkú a ten most čo z neho pôjdu ohňostroje kade tade keď budeme oslavovať začiatok nového roku. Čo je pre mňa mega veľké zistenie je, že Sydney ma toľko kopcov asi ako San Francisco. A človek si povie fajnee kopec zvládnem aspoň nefúka ako v Košiciach. No prd makový tak isto tu fúka. Takže ideš do kopca ako z hlavnej na kvp, vietor ti fúka do očoch šak sranda haha aspoň je to južný vietor a v tom to príde. Južný vietor je zlý vietor. Tu keď fúka fajný vietor tak je ten zo severu (prečo? Šak lebo som na druhej pologuliii). Takže poobzerali sme základne body mesta fajne.

Potraviny nevieš čo kde a ako, tak ako správny turista dôjdeš do najdrahších potravín a si vravíš a šak som v Sydney ceny asi normálne. Druhy deň si búchaš hlavu o stenu, že čo som to spravil keďže si našiel oveľa lacnejší obchod. Potom fajne nakupuješ a až piaty deň si začneš opäť búchať hlavu o stenu, že fajne našiel som ešte lacnejší obchod. Rodina nebojte sa alkoholik sa zo mňa nestane alkohol si tu môže dovoliť len smotánka s Judynyovou. 60 dolačkov za fľašku šak prečo ne. Len tak pre fajčiarov 25 dolačikov za cigaretky (toto by mali dávať na krabičky a nie, že ti odpadnú prsty keď budeš fajčiť).

Takže fajne po prvých pohľadoch sme spoznali fajných ľudí. Boli sme v meste na diskotéke a majú tu dve veci. Jednu dobrú vec viac menej najlepšiu a jednu zlu vec viac menej najhoršiu. Dobra vnútri sa nefajči, takže nedôjdeš domov ako keby si pálil seno na poli. Ta horšia vec, trsaš trsaš pohodka hudba, svetla, od ktorých dostaneš každú chvíľu epilepticky záchvat všetko super a zrazu buuum konec. Svetla sa zasvietia, zoberieš radšej okuliare, lebo toľko lúmenov (jednotka svietivosti) si ešte nemal v očiach. Hudba nič prestalo všetko si hovoríš co to jeeest. Elektrika ide (keby nešla, šak opravím), ale nie to nebude toto. Zrazu ľudia zväčša tvoriaci ich telo z hlavohrudi a bruška ta vyhadzujú lebo už je 1.30AM (ráno) a treba ísť spať. Takže fajnotka, nemáš problém, lebo nemáš penaze na drinky, tak ti to aj vyhovuje, šak sa načančaš inde. Tu by som tiež použil vyraz prd makový lebo ako vieš zatváračka všade.

Keď sme pri tých zatváračkach. Prídeš do obchodu. Takého veľkého, že fakt väčšie som nevidel a tak zleee spravene, že architekt mal asi nejakú chorobu z ázijského jedla (ktoré je všade), že ani nemyslel veľmi. Vojdeš do obchodu si na prízemí, prídeš k zábradliu pod tebou 3 ďalšie poschodia. Ideš 300 metrov ďalej, nič nad tebou ani pod tebou, si na prízemí fakt len na prízemí. Prejdeš ďalších 300 metrov ocitneš sa na 5 poschodí hovoríš si fajne, šak pohodka. Si novy ideš okukať ceny šak mame na to Slováci, prídeš pozeráš všetko zatvorene, pretože tu sa nepracuje na 2 smeny ale asi len na jednu a to od xy času do 18tej večera. Tak si povieš fajne, šak ušetrím nekúpim novu peňaženku Luja Vitona do pohody. Našťastie potraviny otvorene, ale už poučený ne najdrahší obchod (ale ani najlacnejší takže sa neraduješ až tak).

Prvé dni si tu, nemáš na intraku rúru, tak chodíš aspoň na obedovečere, keďže vstávaš na obed lebo si sa otočil slnku do tvare a ono sa ti chce pomstiť. A šak ušetríš aspoň, aj keď ideš na burger za 15 dolačov šak pohoda.

Tiež si povieš bratuuu na slovensku končí leto musí byt leto aj tu už. Prídeš na plaz šak to treba, ako mrzneš hej, lebo šak južný vietor je krutyyyyy a si povieš keď je také zimne ovzdušie, tak reku voda nemôže byt studena lebo nevidíš ľad nikde. Das tam nohy a povieš si, že: “Svina ľad, je skrytý vo vode L”. Ale šak pohodka, mas mokré, studené nohy čo môže byť ešte zlé? Už len ten piesok čo sa ti nalepí medzi prsty, ale si na pláži no. Druhý deň bolo na pláži lepšie, vieš vonku 27 stupňov, opálený si už dávno lebo podľa niektorých ľudí nemaš pigment a smejú sa ti za to, ale šak vieš, že majú pravdu tak sa smeješ s nimi. Voda je rovnako krutá, nedajte sa zmiasť hej, ona vyzerá tekuto, ale keď sa lepšie pozrieš tak je taka olejnatá ako jegrmajster pri minus osemnásť. Slnko svieti krasota zrazu buum mráčik dôjde pozrieš hore aaa malý mráčik ten zmizne hneď. Pozrieš o 20 minút hore ten mráčik sa rozrastá nevieš čo máš robiť. Dáš na seba mikinu, už je lepšie. A nie preto že ti je super teplo ale pozeráš na tých ľudí čo majú na sebe len plavky, tak si povieš haaa mohlo byť horšie teda.

Okej tým si prejdeš si úplne nový, neskazený mestom ta parádne. Prídeš do školy, najprv ťa vystresuje nejaký španiel, že je tam sami japonec si povieš ta fajne, šak aspoň budú vedieť kde je najlepšie suši v meste a naučia ťa nejaké kyberkungfu pohyby. Prídem si do školičky, všetko nové. Pár ľudí tam už sedí, všetci hovoria po nemecky, tak sa pozrieš do mobilu či nie si v mnichove na október feste. A si povieš a šak 7 ľudí po nemecky, to sa dá. Tak si sediš tak v kruhu(ako na sedení neuspešných alkoholikov) ľudia prichádzajú prichádzajú. Už je Vás tam 40 a oni stále po nemecky, pozrieš ešte raz do mobile či gps nerobí problémy a ne nerobi si v Sydney. Potom zistiš, že to nie je nemčina. To je švajčiarska nemčina, lebo všade okolo teba je Švajčiar. Žiadna u nich nie je vojna, nemajú mladý čo robiť tak idú do Sydney trošku zvrúša zažiť. Napíšes test prídeš na druhý deň do školy si vravís fajne, prišiel som kvôli angličtine ale šak ani s nemčinou sa nestratíš. Ale nie sme 9ti v triede. 4 švajčiari, 4 brazílčania a ty slovák. Potešíš sa, že sa naučiš nie len tu nemčinu (o ktorej snívaš od začiatku života alebo od kedy si zistil, že slovenčina nie je medzinárodný jazyk), ale aj sambu lebo máš pohyby ako polomŕtvy lev na parkete.

A teraz vážne. Je tu strašne super. Ľudia na teba nepozerajú tak škaredo ako na slovensku, väčšinou majú úsmev na tváry aj keď sa ponáhľajú. Pláže ooo to musíš dôjst, opera a harbor bridge spojenie peckové. Jedlo je fajne. Spolužiakov mam takých, že lepšich som nemohol mať. Angličtinu ťa učia peckoví ľudia. Moje nové slovensko/české/francuzské/nemecké kamky a kamkovia, ale aj kamka staronová, všetko super duper. Proste toto je to čo treba zažiť. Je to tu nádherne a to som nevidel ešte takmer nič načo sa chystám. Možete mi veriť, že mi CHÝBATE. Ale len 8 časových pásem v lete a 10 v zime to nie je také zle.

Každý deň tu objaviš niečo nové, takže áno keby sa ma niekto spýtal či to spravím ešte raz, len tak odísť, prežiť všetky tie rozlúčky a slzy a hlavne nekonečný let tak odpovedám ou yes babyyyy.

PS: Ak som niekoho urazil(národnosť, rasu, človeka osobne), mojou správou tak sa ospravedlňujem to som nechcel. Ale asi by si sa mal zmeniť nie? A ak ste našli nejaké gramatické chyby tak tie som tam nechal naschvál, aby som videl, či čítaš s porozumením ty lumen (nadávka používaná učiteľom TUKE, ak nechce povedať ostrejšie slovo).